Informačné centrum

Europe Direct Trenčín

Hlavná stránka > Voľby sú za nami: Čo bude nasledovať teraz?

Voľby sú za nami: Čo bude nasledovať teraz?

Voľby do Európskeho parlamentu už máme za sebou, no tým sa nič neskočilo - práve naopak. V najbližších dňoch by sa malo ukázať, kto bude novým predsedom Európskej komisie a novozvolení poslanci by sa mali začať zoskupovať do politických skupín. Prečítajte si, čo sa bude diať v najbližšom období.

V utorok 27. mája sa konalo zasadnutie Konferencie predsedov, ktorá sa skladá z predsedu Parlamentu a predsedov politických skupín. Diskutovalo sa najmä o tom, ako sa po voľbách bude vyvíjať politická situácia v Európskej únii a o tom, ako výsledky volieb ovplyvnia samotný Parlament a výber nového predsedu Európskej komisie.

Európske politické strany v týchto voľbách po prvýkrát navrhli svojich kandidátov na top pozíciu v Európskej komisii. Počas volebnej noci sa väčšina z nich zhodla na to, že predsedom novej Komisie by mal byť jeden z nich. Komisia predstavuje výkonnú moc na úrovni EÚ, jej úlohou je formulovať legislatívne návrhy, ktoré odsúhlasuje Parlament spoločne s Radou, v ktorej zasadajú ministri jednotlivých krajín. Po ich schválení sleduje, či je európska legislatíva správne uplatňovaná.

Počas najbližších týždňov by mala Európska rada prísť s oficiálnym návrhom a post šéfa Komisie. Vo štvrtok sa v Bruseli stretli hlavy všetkých štátov na neformálnej večeri, kde spoločne rozoberali, koho plánujú navrhnúť na túto pozíciu. Zmluva o EÚ totižto po novom vyžaduje, aby pri výbere kandidáta brali do úvahy výsledky volieb do EP.

Vybraný kandidát sa následne bude snažiť získať podporu parlamentných politických skupín. Na svojom plenárnom zasadnutí, ktoré sa uskutoční od 14. do 17. júla, bude Parlament hlasovať o schválení alebo odmietnutí kandidáta navrhnutého Európskom radou. Na to aby sa stal predsedom EK, potrebuje získať nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých poslancov - teda minimálne 376.

Otázkou ostáva aj to, či sa po voľbách v Parlamente vytvoria nové politické skupiny. Rokovací poriadok EP stanovuje, že na vytvorenie novej politickej skupiny je potrebných najmenej 25 poslancov, ktorí zastupujú minimálne štvrtinu členských štátov, čiže 7. Všetky oficiálne politické skupiny sa musia založiť ešte pred prvým plenárnym zasadnutím Parlamentu, ktorého začiatok je naplánovaný na prvého júla.

Počas prvého plenárneho zasadnutie si poslanci vyberú svojho predsedu a podpredsedov.

Podľa predbežných výsledkov sa na prvom mieste umiestnila Európska ľudová strana (EPP), ktorá by mala v novom Parlamente obsadiť 213 kresiel. Za ňou nasleduje Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov (S&D), ktorej by sa malo ujsť 190 kresiel. Ako tretia skončila Aliancia liberálov a demokratov (ALDE) so zatiaľ 64 miestami, nasledujú Zelení (53 miest), Európski konzervatívci a reformisti (ECR) so 46 kreslami, Európska zjednotená ľavica (GUE/NGL) so 42 mandátmi a Európa slobody a demokracie, ktorá by mala dostať 38 kresiel. 41 poslancov pochádza zo strán alebo volebných listín, ktoré neboli v odchádzajúcom Parlamente zaradené k žiadnej politickej skupine (nezaradení). 64 poslaneckých mandátov získali politici z nových strán, ktoré zatiaľ ešte nie sú zaradené k žiadnej politickej skupine EP. Výsledky budeme aktualizovať až dokiaľ nebudú konečné.

Viac na:
www.europskyparlament.sk


Zverejnené 5. jún 2014