Informačné centrum

Europe Direct Trenčín

Hlavná stránka > Ako je na tom justícia v krajinách EÚ?

Ako je na tom justícia v krajinách EÚ?

Európska komisia dnes zverejnila porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície za rok 2016, ktorý poskytuje komparatívny prehľad efektívnosti, kvality a nezávislosti justičných systémov v členských štátoch EÚ. Cieľom tohto prehľadu je pomôcť vnútroštátnym orgánom v úsilí o zlepšenie ich justičných systémov poskytnutím týchto porovnávacích údajov.

Aké sú hlavné zistenia porovnávacieho prehľadu?

- Kratšie trvanie občianskoprávnych a obchodných sporových súdnych konaní. Pokiaľ ide o prebiehajúce konania, situácia je celkovo stabilná, pričom v niekoľkých členských štátoch, ktoré čelili osobitným problémom s veľkým počtom prebiehajúcich konaní, možno sledovať aj isté zlepšenie.
- Lepšia dostupnosť justičných systémov, najmä pokiaľ ide o elektronické podania v prípade konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu alebo podporu postupov alternatívneho riešenia sporov. Naďalej však zostáva priestor na zlepšenie v oblasti dostupnosti rozsudkov online alebo elektronickej komunikácie medzi súdmi a stranami konania.
- Treba vyvinúť ďalšie úsilie na zlepšenie odbornej prípravy zameranej na schopnosti sudcov a používanie informačných a komunikačných technológií (IKT) v rámci systémov správy prípadov.
- Väčšina členských štátov má zavedené normy, ktoré sa vzťahujú na obdobné aspekty ich justičných systémov, existujú však značné rozdiely z hľadiska ich obsahu. Napríklad len menej ako polovica členských štátov má normy týkajúce sa opatrení na zníženie počtu existujúcich nevybavených prípadov a ešte menej členských štátov má stanovenú maximálnu lehotu na vybavenie prebiehajúcich konaní.
- Porovnávací prehľad obsahuje výsledky rôznych prieskumov vnímania nezávislosti súdnictva. V prípade členských štátov, v ktorých je vnímanie nezávislosti veľmi slabé, sa ako najvýznamnejšie dôvody uvádzali zásahy alebo tlak zo strany vlády a politikov a ekonomické či iné špecifické záujmy.

Aké vysvedčenie dostala justícia na Slovensku?

Pokiaľ ide o trvanie občianskoprávnych a obchodnoprávnych konaní, Slovensku sa medziročne nepodarilo skrátiť dĺžku konania, ktorá stále predstavuje vyše 500 dní. To Slovensko zaraďuje medzi štyri najmenej efektívne krajiny EÚ. Od roku 2010 do roku 2014 sa dĺžka konania na Slovensku predlžuje.
Na druhej strane je pozitívne, že Slovensku sa podarilo skrátiť dĺžku konania v správnom súdnictve. Rovnako je pozitívnou správou to, že slovenským súdom sa darí riešiť nápad vecí, to znamená, že v danom roku je počet vydaných rozhodnutí je vyšší ako počet začatých konaní. Na tomto pozitívnom trende sa podpisuje predovšetkým už spomínané zefektívnenie správneho súdnictva. V oblasti občianskoprávnych a obchodnoprávnych sporov je naopak počet vydaných rozhodnutí nižší ako počet novozačatých konaní. Kým v počte sudcov patríme skôr k európskemu priemeru, Slováci sa stále radia medzi národy, ktoré sa "radi" súdia. V počte súdnych sporov na sto obyvateľov patríme do prvej šestky v Európe. Slovensku sa už dlhodobo nedarí skrátiť dĺžku konkurzných konaní, ktoré v priemere trvajú 4 roky. V tomto ohľade je Slovensko na chvoste európskej dvadsaťosmičky.

Charta základných práv EÚ garantuje právnu pomoc občanom, ktorí nemajú dostatočné prostriedky, ak je táto pomoc potrebná na zabezpečenie efektívneho prístupu k spravodlivosti. Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré v prepočte na obyvateľa vynakladajú najmenej verejných zdrojov na právnu pomoc.

Európska komisia považuje využitie IT technológií za dôležitý nástroj zefektívnenia súdnictva, keďže sa vďaka ním darí šetriť náklady a skrátiť dĺžku konania. Slovensku sa podarilo zabezpečiť prijímanie žalôb a iných podaní na všetkých súdoch, čo ani zďaleka zatiaľ nie je pravidlom vo všetkých krajinách EÚ. Slabinou Slovenska zostáva nedostatočné zabezpečenie elektronickej komunikácie medzi súdmi a právnymi zástupcami účastníkov konania. Slovensko je naopak európskym lídrom v oblasti zverejňovania súdnych rozhodnutí.

Vo vnímaní nezávislosti súdnictva sa situácia medziročne nezmenila. V tejto kategórii Slovensku aj naďalej patrí posledná priečka. Najvyššiu mieru nezávislosti zaznamenali súdy v Dánsku, Fínsku, Švédsku a Rakúsku. Za hlavné dôvody nízkej miery nezávislosti sudcov považujú Slováci zasahovanie zo strany vlády, politikov a podnikateľov.




Dokumenty na stiahnutie:
Porovnanie justície v EÚ - Justice Scoreboard 2016.pdf (PDF, 3082 kB)

Zverejnené 11. apríl 2016