Informačné centrum

Europe Direct Trenčín

Hlavná stránka > Historický štart európskej rakety Ariane 5 so štyrmi satelitmi navigačného systému Galileo

Historický štart európskej rakety Ariane 5 so štyrmi satelitmi navigačného systému Galileo

Štvrtok 17. november sa zapíše do dejín európskej vesmírnej politiky vypustením prvej európskej rakety Ariane-5, ktorá plánuje dopraviť do vesmíru štyri satelity z navigačného systému Galileo. Štart rakety Ariane-5 je naplánovaný na zajtra 17. novembra 2016 o 14:06 CET (teda nášho času), lokálneho času o 10:06 z územia Európskej únie vo Francúzskej Guyane, ktorá sa na tieto účely využíva. V prípade nepriaznivého počasia sú možné štarty v dňoch 18. 11 alebo 19. 11 vždy v rovnakých časoch.

Ide o prvý štart európskej rakety, ktorá vynesie do vesmíru až štyri družice naraz. Doteraz boli družice Galileo vynesené na obežnú dráhu po dvojiciach ruskou raketou Sojuz. Štart rakety zabezpečuje Európska vesmírna agentúra ESA spolu so spoločnosťou Arianspace. Európska únia vlastní a financuje globálny satelitný navigačný systém Galileo, ako aj vytvára rámec pre vesmírnu politiku Európskej únie.

Galileo je európsky civilný globálny navigačný systém. Umožní užívateľom na celom svete určiť veľmi presne ich pozíciu. Keď bude tento systém dokončený, bude pozostávať zo sústavy 30 satelitov a globálnej siete pozemných staníc.

Aktuálne je na obežných dráhach 14 satelitov a po zajtrajšom štarte by ich malo byť 18.

Pri štarte rakety vo Francúzskej Guyane je aj slovenský eurokomisár a podpredseda Európskej komisie pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič, ktorý je zároveň aj koordinátorom Európskej komisie pre vesmírnu politiku.

Maroš Šefčovič pred štartom rakety Ariane-5 povedal: ,,Až šesť percent Európskeho HDP, teda viac ako 800 miliárd EUR, závisí na vesmírnych, či presnejšie, satelitných technológiách. Až päťdesiat percent komerčného priestoru menežuje Európa. Každý tretí satelit na obežnej dráhe je vyrobený v Európe. Európsky vesmírny priemysel zamestnáva viac než 230 000 pracovníkov. Naše výpočty hovoria, že jedno euro investované do vesmírnych technológií sa nám vracia späť sedemnásobne. Som presvedčený, že pokiaľ si chce Európska únia zachovať svoju autonómiu a predovšetkým nezávislý a vlastný prístup k vesmíru, vedľa takých konkurentov akými sú Spojené štáty americké, Rusko, Čína alebo India, musíme mať stratégiu a víziu, na ktorej všetci budeme spoločne pracovať. Preto sme v októbri prijali novú stratégiu pre vesmírnu politiku Európy. Žiadna členská krajina Európskej únie si nemôže dovoliť financovať vesmírne programy sama. Preto sme sa ako Európska únia rozhodli investovať 12 miliárd Eur do rozvoja vysokokvalitných vesmírnych projektov. Doteraz satelity Galileo boli umiestňované na obežnú dráhu ruskou raketou Sojuz. Verím, že štartom európskej rakety Ariane-5 sa začína písať nová história v oblasti európskej vesmírnej spolupráce. Našim zámerom je, aby sme do konca roka, vďaka umiestneniu štyroch nových satelitov, sprevádzkovali prvé otvorené služby navigačného systému Galileo, ktoré umožnia oveľa presnejší signál ako súčasný systém GPS. Očakávame, že spustenie prvých služieb Galilea bude mať veľký vplyv na budúce technológie ako sú autonómne riadenie áut, inteligentná doprava, či pomoc ľuďom v núdzovej situácii".

Proces umiestnenia satelitov má dve časti – prvá časť – vlastný štart rakety a druhá časť – odpojenie a umiestnenie satelitov na obežnú dráhu. Len po tom, ako sa satelity umiestnia na obežnú dráhu a dôjde k prvému prenosu ich signálu na Zem a potvrdeniu ich pozície, je možné vyhlásiť túto misiu za úspešne ukončenú. Celý proces umiestnenia satelitov od štartu rakety po moment, kedy doletia na obežnú dráhu trvá 3 hodiny a 30 minút. Zhruba po 3 hodinách od štartu dôjde k odpojeniu prvej dvojice satelitov na obežnú drahú a po 20 minútach sa odpojí druhá dvojica satelitov vo vzdialenosti 22 925 kilometrov od Zeme.



Zverejnené 16. november 2016