Informačné centrum

Europe Direct Trenčín

Hlavná stránka > Hospodárska prognóza Európskej komisie: pozitívne správy pre Slovensko

Hospodárska prognóza Európskej komisie: pozitívne správy pre Slovensko

Hospodársky rast v Európe bude podľa očakávaní pokračovať len miernym tempom, keďže nedávne zlepšenia na trhu práce a rastúcu verejnú spotrebu vyvažuje niekoľko prekážok brániacich rastu a oslabovanie podporných faktorov.

V jesennej prognóze, ktorú Európska komisia dnes zverejnila, sa očakáva rast HDP v eurozóne na úrovni 1,7 % v roku 2016, 1,5 % v roku 2017 a 1,7 % v roku 2018 (jarná prognóza: 2016: 1,6 %, 2017: 1,8 %). Rast HDP v EÚ ako celku by mal mať podobnú tendenciu a podľa očakávaní by mal v tomto roku dosiahnuť úroveň 1,8 %, v roku 2017 úroveň 1,6 % a v roku 2018 úroveň 1,8 % (jarná prognóza: 2016: 1,8 %, 2017: 1,9 %).

Odhady pre Slovensko sú optimistickejšie ako pre eurozónu a EÚ ako celok.

Vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek vyzdvihol: "Prognóza pre Slovensko je mimoriadne pozitívna. Slovensko bude mať naďalej silný hospodársky rast. Rast HDP má v tomto roku dosiahnuť 3,4%, v roku 2017 3,2% a v 2018 3,8%. Výbornou správou je aj podstatné znižovanie miery nezamestnanosti. Za rok 2016 dosiahne úroveň 9,7%, v roku 2017 Komisia očakáva, že miera nezamestnanosti dosiahne historicky najnižšiu úroveň z pred krízy v roku 2008, a to 8,7% a v roku 2018 by mala miera nezamestnanosti poklesnúť na 7,5%".

Po rokoch poklesu indexu spotrebiteľských cien by sa podľa odhadov Komisie mala v budúcom roku na Slovensko vrátiť inflácia, a to vo výške 0,8%. Ťahať by ju mala predovšetkým robustná spotreba domácností ale aj firiem. V tomto roku sa naopak očakáva ešte deflácia vo výške 0,5%.

Pre zdravie verejných financií je pozitívnou správou pokles deficitu ako aj očakávaný pokles verejného dlhu od budúceho roku. Kým v tomto roku by deficit mal predstavovať ešte 2,2% HDP, v budúcom roku by mal klesnúť na 1,5% a v roku 2018 by sa mal ocitnúť tesne pred cieľom vyrovnaného rozpočtu. Konsolidácia zároveň prinesie aj pozvoľný pokles dlhu. Kým ešte v tomto roku presiahne 53,3% v budúcom by už mal dosahovať 52,7% a v roku 51,5%. Slovensko je tak z pohľadu dlhu výrazne pod európskym priemerom. Priemerný dlh v EÚ totiž v roku 2016 podľa prognózy dosiahne 86% a v eurozóne dokonca 91,6%. Treba však povedať, že aj priemer EÚ a eurozóny má klesajúci charakter.

Jesenná hospodárska prognóza skúma aj možné domáce a zahraničné riziká, ktoré môžu negatívne ovplyvniť rastový potenciál. Politická neistota, pomalý rast mimo EÚ a slabý globálny obchod vytvárajú momentálne najväčší tlak na vyhliadky rastu. V nadchádzajúcich rokoch sa európske hospodárstvo navyše už nebude môcť spoliehať na výnimočnú podporu, ktorú dostávalo zo strany vonkajších faktorov, akými boli napr. pokles cien ropy a oslabovanie meny, konštatuje Komisia vo svojej prognóze.

Tlačová správa
Viac informácií o ekonomických prognózach Európskej komisie


Dokumenty na stiahnutie:
Detailná prognóza pre Slovensko.pdf (PDF, 37 kB)
Vyjadrenie Dušana Chreneka.m4a (M4A, 391 kB)

Zverejnené 9. november 2016